Cesta k nezávislosti | 2

Po mature som už nevydržala argument „kým budeš pod mojou strechou…“ (všetci vieme pokračovanie). A k tomu to dennodenné bombardovanie otázkami: „Kde si? S kým si? Kedy prídeš?“ Rýchlo som pochopila, že ak chcem žiť podľa vlastných pravidiel, inak ako zmenou bydliska to nepôjde.

Ha, ale z čoho ten podnájom budem vlastne platiť? Hneď sa začnete upokojovať, že Profesia.sk to istí. Pri mne asi stáli všetci svätí, pretože do troch dní si dokonca robota našla mňa. Jedného pekného rána mi volá milá teta z HR, že či by som pre nich nechcela brigádovať. Seriózna firma, slušná cena na hodinu, ako by som mohla odmietnuť? A tak som po prvýkrát objavila svet korporácií a na vlastnej koži zažila, čo to omieľané slovné spojenie „byť hodený do vody“ znamená. Stály príjem bol vyriešený, hor sa teda do nového domova.

Ten som našla za rekordný čas, prvý inzerát a rovno zásah do čierneho. Zrekonštruovaný štvorizbový byt situovaný desať krokov od práce, cena izby nižšia ako priemerne, no prosto ideál. Šťastná ako blcha som podpísala zmluvu a svoje štyri steny som si začala pomaly zútulňovať. V duchu som si predstavovala, koľko srandy zažijem a ako veľmi sa zblížime s mojimi novými spolubývajúcimi.

Po pár dňoch však naivita opadla a dorazila menšia depka.

Naplno som si uvedomila, akým športovým disciplínam zrazu čelím. Varenie, pranie, žehlenie, umývadlo anektované horou špinavých riadov… Síce postavička ako lusk, ale času nad tým strávite od nevidím do nevidím. Nejaký ten mesiac som si zvykala a potom mi to už prišlo úplne normálne.

Dospela som teda veľmi rýchlo a za ten pocit slobody to naozaj stálo. Súkromie, voľnosť, upratovanie v intervaloch, aké mi vyhovovali… Jednou vetou, keď to raz zažijete, už by ste o tento komfort nikdy nechceli prísť. Paradoxne, medzi kamarátmi som bola unikát, 99 percent mojich bývalých spolužiakov doteraz žije u rodičov. My bratislavské deti sme už asi raz také, hoci „pôvabný“ svet internátu a vifoniek (vifonky = najrýchlejšie pripravené instatné jedlo, študent kúpi v každej samoobsluhe – pozn. editora) by nás zaiste vzpružil. Bubnovanie o polnoci, diera v stene, vytopená kúpeľka…, na to sa vraj nezabúda.

oficiálny zdroj: Týždenník TREND www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-44/stahujem-sa.html